reklama

Obyčajná pochvala za neobyčajné služby

Cieľom tohoto článku je poďakovať a pochváliť. Konkrétne pochváliť jednu pražskú autopožičovňu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Najprv som sa rozhodla ísť z Prahy do Bratislavy na pohreb pána profesora Novotného .   Rozhodla som sa v nedeľu, v službe, v Prahe. Pohreb bol v pondelok o štvrtej, v Bratislave. Pol nedele som organizovala pondelný program, zrušila niekoľko stretnutí, niekoľko ich prehodila, dohodla sa so šéfkou, že by šla tiež, že ju vyzdvihnem o desiatej v práci.   Ráno po službe (rána po službe sú vobec témou na samostatný článok, ale o tom inokedy) odchádzam teda z nemocnice a mám to na minútu vypočítané. Staviť sa v ordinácii, napísať tým, ktorých čísla som nemala v mobile, rýchlo domov sa prezliecť, o desiatej na dvore nemocnice. S rukami plnými poslužboných rekvizít (mikina, šampón a tak podobne) si sadnem do auta a nič. Zabliká, vydá tiché cvak. Nie som odborník na autá, ale pochopím hneď, že týmto autom v tejto chvíli neodídem. V hlave rýchlofilm, sekundové zvažovanie všetkých alternatív. Jednoducho povedané boli dve. Teda zrušiť účasť na pohrebe a ísť sa domov vyspať, keďže takmer všetko bolo už zrušené, alebo si auto požičať. Existuje psychologický zákon, že ak do niečoho investujete hodne energie, zdá sa vám to veľmi doležité. Keďže som do presúvania stretnutí investovala už toľko času a naviac šéfka počítala s odvozom, rozhodla som sa pre krátky prieskum pražských autopožičovní a priklonila sa k alternatíve auto si na dva dni požičať.   Prvý problém sa ukázal byť čas. Bolo asi 7:30, pondelok ráno. Vo vačšine autopožičovní buď nebrali, alebo ma hlas zo záznamníka informoval, že "sú svojim klientom k dispozícii" od osmej, prípadne od deviatej, v pracovné dni, bla, bla. (Mala by som povedať, že sa samozrejme nejedná o vyčerpávajúci prehľad pražských autopožičovní a je možné, že sú aj iné a omnoho lepšie ako tie, na ktoré som narazila ja. Píšem len z vlastnej a teda obmedzenej skúsenosti.)   V niekoľkých požičovniach zdvihli a podmienky, ktoré opísali, sa veľmi nelíšili. Cena okolo 3500 českých korún na deň (zdorazňovala som, že chcem auto malé a lacné). Keďže som auto chcela od pondelňajšieho rána do utorňajšieho večer, účtovali by dva dni, čo chápem a brala by som, keby som musela. Auto si bolo treba vyzdvihnúť na roznych koncoch sveta, kam sa dalo dostať prevážne len autom, teda buď by ma musel niekto odviezť, alebo by som si musela vziať taxík. (Alternatívou bolo ešte pražské letisko, tam aspoň chodí MHD). No a samozrejme záloha, od 5 do 15 tisíc.   Čitateľ už tuší, že nakoniec som našla niečo lepšie. Pán K. zdvihol na prvé zazvonenie, niečo po pol osmej. Povedal, že "nie je problém", požičajú za 700 korún, neúčtujú dva dni, bez kaucie. Poprosil, aby som zavolala kolegovi, ktorý sa so mnou dohodne na podrobnostiach. Upozornil, že kolega vodí deti do školky, a ak hneď nezdvihne, mám skúsiť neskor. Kolega skutočne hneď nezdvihol, čo bol jeden z dvoch zádrheľov celej transakcie. Neskor zavolal sám, potvrdil, čo som už vedela. A spýtal sa - teraz sa držte - či mi auto nemá niekam priviezť. Ako som povedala, mala som to rozpočítané na minúty. Časovú rezervu na príchod na pohreb som síce mala, ale pohreb je zas záležitosť, ktorú kvoli vám neposunú. A tak som bola o trištvrte na desať pred svojim domom, telefonáty zatiaľ vybavené, ja síce nevyspatá, ale osprchovaná a prezlečená, pán s autom síce meškal asi 15 minút, ale zavolal, že stojí v premávke a to bol zároveň aj druhý a posledný zádrheľ. Oskenoval si na mieste telefónom moje doklady a zaželal mi šťastnú cestu.   Do dnešného rána som čakala, kde v tom bude háčik. Dokonca som v utorok večer napísala správu, či možem auto vrátiť až v stredu ráno, čo tiež nesposobilo žiadne ťažkosti. Dnes o pol osmej som zazvonila u majiteľa, auto vrátila, zaplatila za dva dni 1400 korún a majiteľ sa ponúkol, že ma zvezie na zastávku autobusu, ktorý ma vezme na metro. Niekoľkokrát som mu zopakovala, ako ich považujem za najprofesionálnejšiu autopožičovňu v Prahe a v celom vesmíre, ale taká som toho plná, že to musím nápísať aj sem. A viete, čo mi povedal? Ospravedlnil sa, že to prvé ráno hneď nezdvihol, vraj ináč vždy zdvíha, ale mal ťažku noc, choré dieťa. Viete čo? Wow.   A premýšľala som nad tým, že títo ľudia na tom požičiavaní iste zarábajú, veď inak by to z dobrej vole nerobili. A že koľko potom zarábajú tí, čo pýtajú za deň štyrikrát toľko a nikam sa za vami nevozia a je im jedno, ako sa dostanete na zastávku. Premýšľala som, že išlo o malú autopožičovňu, bez záznamníka, bez upozornenia, že "váš hovor bude pre vaše blaho monitorovaný", bez dodatočného dotazníka na email, aká je spatná vazba doležitá, a ako ma prosia o tri minúty času. A aké to je, nemať pocit, že z vás chce niekto dostať čo najviac peňazí za čo najmenej námahy. (Mimochodom, prečo je tu rubrika "Šťažnosti", ale chýba rubrika "Pochvaly"?)

Nela Mozsárová

Nela Mozsárová

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Po ómame štvrtinová Maďarka, po starej mame osminová Nemka, zvyšok Slovenka - žena z Bratislavy, ktorá sa usadila v Prahe. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu